Priateľka chcela osláviť narodeniny v Slovinsku a tak sme sa sem opäť vybrali. Tentoraz v netradičnom čase - v marci. Po dvoch nociach v Ľubľane nás čakalo mestečko Bled pri známom rovnomennom jazere. V Ľubľane aj Blede sme už boli pred tromi rokmi, no vtedy to boli len krátke výlety. Teraz sme tu chceli stráviť viac času.
Cestou do Ľubľany sme nemali konkrétne plány. Potrebovali sme však zabiť čas a tak sme sa zastavili v meste Velenje, aby sme si pozreli hrad Velenje. Označili sme si tu aj prvý kopec výletu Špenkov vrh (521), na ktorý sme si spravili krátku prechádzku. Po príchode do Ľubľany sme museli riešiť nečakaný problém. Ubytovanie rezervovala priateľka a ako nevodiča jej nenapadlo riešiť parkovanie. Ubytovanie bolo v pešej zóne bez parkovacích miest a najbližšie bezplatné parkovisko bolo až pri univerzitnom kampuse asi 5 km od ubytovania. Po vyriešení všetkých komplikácií už nebola nálada ani energia na výstup na hrad, od ktorého sme sa nachádzali vzdušnou čiarou asi 200m.Na druhý deň sme vyrážali ešte za tmy a prvé kroky smerovali na Ľubľanský hrad, ktorý stojí na kopci Grajski grič (366). Cez noc na Ľubľanu sadla hmla a ani po svitaní sa viditeľnosť veľmi nezlepšila. Ranné fotky hradu teda nevyšli a my sme sa pohli smerom ku kopcu Orlov vrh (356). Nasledoval presun centrom do parku Tivoli. V spodnej časti parku je zámok, vo vrchnej sa nachádza viacero kopcov. Všetky sme ich neprešli, no Tivolski vrh (387), Šišenski hrib (429) ani Drenikov vrh (386) nás nezaujali. Prvé dva sú zalesnené a z Drenikovho vrhu je obmedzený výhľad, v ktorom nám naviac stále bránila hmla. Zaujímavý bol až Rožnik (393). Pod vrcholom sme sa najprv občerstvili v bufete a potom sme sa vybrali na samotný vrchol, na ktorom stojí kostol Navštívenia Panny Márie. Z kopcov sme zišli pri vchode do ZOO neďaleko univerzitného kampusu a tak nás čakala už známa cesta do centra. Medzičasom sa hmla konečne rozplynula a tak sme druhýkrát v jeden deň vystúpili na hradný kopec. Na Ľubľanskom hrade sme už boli pred tromi rokmi a neurobil na mňa dojem ani na druhý pokus. Po pár povinných fotkách sme sa vybrali na posledný kopec dňa - Zeleni hrib (354). Nakoniec z toho bolo takmer 24 km.Z Ľubľany do Bledu to nie je ďaleko a tak sme hľadali možnosti, ako zabiť čas. Plánovali sme zastávku v meste Kranj, no najprv sme sa vyviezli na Šmarjetnu goru (646), na ktorej sa nachádza kostolík. Okrem toho sme sa z parkoviska v sedle prešli aj na Gradišče (592). Potom sme auto odparkovali pri obchodnom centre a prešli sme sa po centre Kranju. Z Kranju sme smerovali na zrúcaninu hradu Kamen. Pri prechádzaní cez mestečko Radovljica sme narazili na pravdepodobne umelý kopec neďaleko cesty a keďže je Voljčev hrib (510) v Horobraní, tak sme pod ním zastavili a išli si ho označiť. O zrúcanine hradu Kamen som sa dozvedel paradoxne práve v skupine Horobraní. Fotky sa mi páčili a tak som sa rozhodol, že si ho pôjdeme pozrieť na vlastné oči. Čas pokročil a konečne sme sa mohli ubytovať v Blede. Po ubytovaní sme sa vybrali k jazeru. Aj keď sme to neplánovali, nakoniec sme od jazera po strmých schodoch vystúpili k hradu a prešli sme sa na kopec Na Pečeh (579).

Program ďalšieho dňa určovalo plnenie narodeninového priania. Odviezli sme sa do dediny Ukanc pri Bohinjskom jazere, odkiaľ ide lanovka do lyžiarskeho strediska Vogel. Horná stanica lanovky sa nachádza na vrchole Rjava skala (1570). Hore nás však čakala hmla a tak sme zostali bez výhľadov na Bohinjske jazero. Pôvodne sme plánovali, že skúsime ísť aspoň na Orlove glave, no turistická trasa tu ide po zjazdovke, čo sme pri zlej viditeľnosti nechceli riskovať. Aj tak však bola priateľka spokojná. Museli sme však vymyslieť, čo s voľným časom. Pri občerstvení na horskej chate som v mapách našiel pri Starej Fužine roklinu Korita Mostnice. V Slovinsku sme už prešli viacerými roklinami a Korita Mostnice boli rozhodne dôstojnou náhradou za plánovaný program.

Na ďalší deň sme mali v pláne spraviť okruh okolo jazera Bled. Jazero je obkolesené kopcami a horobraník tu má širokú škálu možností, ako si prispôsobiť trasu. Začínali sme na kopci Straža (646). Vrchol je síce zalesnený, no na viacerých miestach sú vyhliadky. Na kopci sa nachádza malá zjazdovka a bobová dráha. Ide sem aj sedačková lanovka, ale netuším, ako premáva. Kopec Špicova (504) sme si označili len z cesty pod skalou a pokračovali sme ďalej. Čakala nás trojica kopcov. Mne sa najviac páčilo na kopci Ojstrica (610). Záverečný úsek výstupu na skalnatý vrchol je síce istený lanami, no nie je to žiadny extrém. Odmenou sú gýčové výhľady na jazero s Karavankami v pozadí. Výhľady na jazero sú aj z Malej Osojnice (691) a Velikej Osojnice (756). Vrcholy sú síce zalesnené, no na oboch sú vyhliadky. Opäť nás čakal zostup až k jazeru, od ktorého sme ešte vystúpili na kopec Višce (553). Dostali sme sa až k hradu a bez bodov sme si znovu zašli až Na Pečeh. Celý náš okruh meral 18,45 km, no na tejto húsenkovej dráhe sme nastúpali až 828 výškových metrov. Krásny okruh v gýčovom počasí.Po peknom dni nás privítalo zamračené ráno. Vybrali sme sa do doliny Vrata. Pôvodný plán bol nechať auto pri vodopáde Peričnik a prejsť sa na koniec doliny k horským chatám, odkiaľ smerujú kroky mnohých turistov na najvyšší vrch Slovinska Triglav na jednej strane alebo na Škrlaticu na druhej strane. Z parkoviska sme vystúpili na vyhliadku pod vodopádom Peričnik. Na hornom úseku však bola z bezpečnostných dôvodov sezónna uzávera. Potom sme sa pohli dolinou, po chvíli však priateľku prepadol strach z medveďov a tak sme sa vrátili k autu a na koniec doliny sme sa doviezli. Cestou sa z auta dal označiť kopec Kreda (857). Priateľka už medvede z hlavy nedostala a tak sme sa prešli len v okolí horských chatách, vyšli na jednu skalnú vyhliadku a potom sme sa presunuli do Kranjskej Gory, aby sme sa prešli po miestach, kde sa naše slovinské dobrodružstvá začali. Po návrate do Bledu nás ešte čakalo plnenie môjho želania. Loďkou sme sa vybrali na ostrov v Bledskom jazere s kostolom Nanebovzatia Panny Márie.

Čakal nás návrat domov. V pláne sme mali ešte kopec Gradišče (499). Pod kopcom je pekný kostolík a na vrchole je drevený kríž. Pre dážď sme však kopec označili len z auta. Cestou späť som mal v pláne dve zastávky. Prvou bolo mesto Škofja Loka. Síce stále mrholilo, no prešli sme sa okolo hradu na kopec Krancelj (475) a druhou trasou sme zase zišli do historického centra. Ako druhú zastávku som vybral hrad Žovnek. Táto zastávka už bola bez horopointu, no neplánovane nás čakal ešte jeden. Zastavili sme sa v Celje, aby sme si ešte nakúpili. Pri odstavení auta pri obchodnom centre som zbadal na neďalekom kopci vysielač a tak som skontroloval, či je ten kopec aj v Horobraní. A tak sme si zašli ešte na Golovec (274).