Prechod Nízkych Tatier

Cieľom výzvy je navštíviť a zaznamenať aspoň 14 z 33 vrcholov hlavného hrebeňa Nízkych Tatier. Z 33 vybraných vrcholov sa 14 nachádza v úseku Telgárt – Čertovica a 19 vrcholov v úseku Čertovica – Donovaly. Vrcholy v časti Hiadelské sedlo – Donovaly nie sú do výzvy zahrnuté, pretože už ide o Starohorské vrchy. Výzvu pre vás starostlivo pripravila Horalka Anička.

O Nízkych Tatrách

Nízke Tatry sú druhým najvyšším pohorím Slovenska a jednou z najobľúbenejších destinácií pre pešiu turistiku v strednej Európe. Na rozdiel od Vysokých Tatier ponúkajú rozsiahle, prehľadné a relatívne mierne hrebene, ktoré umožňujú dlhé prechody s nádhernými výhľadmi na okolité vrcholy a doliny. Najvyšší vrch Ďumbier (2043 m n. m.) spolu s vrcholmi ako Chopok, Dereše, Kráľova hoľa alebo Štiavnica tvoria chrbticu pohoria. Celé územie je chránené v rámci Národného parku Nízke Tatry. V hlbokých smrekových a bukových lesoch, v pásme kosodreviny aj na alpských lúkach žije bohatá fauna vrátane medveďa hnedého, vlka, rysa, kamzíka a svišťa alpského. Flóra zahŕňa rad karpatských endemitov a vzácnych vysokohorských druhov, napr. lomikameň karpatský, klinček lesklý, zvonček alpský, tavolník karpatský a ďalšie. V minulosti bolo pohorie významnou oblasťou salašníckeho pastierstva a od konca 19. storočia sa stalo obľúbeným cieľom turistov a lyžiarov. Dnes predstavuje skvelé prostredie pre hrebeňové túry s minimom lanoviek.

Anička pozýva na prechod

Celá trasa meria približne 100 km s prevýšením 5 000 m. Hrebeňovka je náročná svojou dĺžkou, prevýšením, obmedzenými možnosťami ubytovania a stravovania, avšak technicky náročné úseky na tejto hrebeňovke nie sú. Hrebeňovka vedie po červenej turistickej značke a je tiež súčasťou Cesty hrdinov SNP. Trasa sa odporúča na 4–5 dní a je možné ju prejsť v oboch smeroch. Celú hrebeňovku som v posledných rokoch prešla dvakrát, vždy za 4 dni, s cieľom v Donovalách. Hlavný hrebeň v jednotlivých častiach pohoria mení svoj vzhľad aj charakter. Na hrebeni sa nachádzajú holiny, v okolí Ďumbiera až po Chabenec je skalnatejšia časť pohoria. Východná časť hrebeňa je výraznejšie zalesnená. Nízke Tatry sú chráneným územím a nachádza sa tu Národný park Nízke Tatry. Je preto potrebné prispôsobiť tomu svoje správanie!

Doprava

Doprava je možná autobusom do Donoviel alebo na sedlo Čertovica, ktoré sa nachádza približne v polovici trasy. Do Télgartu premávajú vlaky aj autobusy. 

Ubytovanie

Keďže ide o národný park, nocovať sa smie iba na vyhradených miestach. Typy ubytovania na trase:

A) Chaty: Štefánikova chata pod Ďumbierom, Kamenná chata pod Chopkom. Niekoľko možností ubytovania je aj v sedle Čertovica.

B) Útulne: útulňa Andrejcová a útulňa Ďurková. Tieto útulne sú aj s chatařom, je možnosť stravovania. Spí sa na matracoch s vlastným spacákom, je tu povolené aj stanovanie. Pri oboch útulniach sú aj vydatné pramene. V chate Andrejcová je možná rezervácia, v chate Ďurková nie (platí pravidlo, kto príde skôr, spí na matracoch, inak vonku. Keď som tam bola naposledy, spalo sa aj v jedálni – kamenná podlaha, lavice). Sprchy ani teplú vodu neočakávajte, WC je suché, ale odporúčam si vziať toaletný papier. Útulne Ramža a Terezka sa nachádzajú od sedla Čertovica smerom na Télgart. Sú to klasické útulne bez správcu, na spanie sú tam drevené lavice. Pri Ramži je tiež možnosť stanovania.

C) Vyhradené miesta na stanovanie: je možné pri útulniach, v sedle Priehyba alebo v Hiadelskom sedle. V Hiadelskom sedle je tiež prístrešok, kde je možnosť spať pod strechou.

Voda

Bohaté studničky sú u Andrejcovej a Ďurkovej, studnička je aj pri Ramži a v Hiadelskom sedle. Na ostatné pramene by som sa veľmi nespoliehala. Inak je možné doplniť pitný režim aj na chatách. Platba: v útulniach určite hotovosť, chaty – aktuálny stav nepoznám. 

Prajem vám, aby sa vám v Nízkych Tatrách veľmi páčilo!