Horal Novohradských hôr

Cieľom výzvy je v priebehu roka 2025 navštíviť 20 z 21 vybraných vrcholov Novohradských hôr a Novohradského podhoria. Lamin73 s potešením predstavuje špeciálny výber vrcholov.

Lamin73 vás pozýva do Novohradských hôr

Obrázok prvý: Ojazdená Škoda 120L si razí cestu po horskej ceste z Malont do Pohorskej Vsi. Vo vnútri sedia rodičia a tri malé deti. Matka sa ich snaží motivovať na nasledujúci výlet: "Už ste, deti, niekedy videli les?" Deti prijímajú motiváciu celkom znudene až do chvíle, keď štrkáč prichádza na križovatku do Pohorskej Vsi. "Poďme rovno sem!" prikáže navigátor. Vtedy deti podľa očakávania len vytreštia oči. Na križovatke smerom na Pohorie na Šumave stojí vojenský GAZ a na ceste skupina príslušníkov PS s ostro nabitými samopalmi. Samozrejme, že sme odbočili doľava :-). A les Hojná Voda som videl až o 10 rokov neskôr...
(leto1985)

Obrázok druhý: Horúčava na spadnutie. Dnes som prvýkrát mohol šoférovať naše milé malé šotolinové auto. Ach áno, pred skúškou som sa pofajčil a papiere budú až v septembri po oprave. Teraz sa šmýkam na bicykli, rodičia ma vysadili na hrádzi Horusického rybníka . Pred chvíľou som prešiel Třeboňou a smerujem na Nové Hrady. A opäť tie oči vyvaľujem! Na obzore vidím dva dominantné kopce trčiace priamo z roviny, až po chvíli zisťujem, že sú to Vysoká a Kraví hora. Ale ten pohľad sa mi vryl do srdca ako máloktorá vec. Už ho asi nikdy nevymažem!
(leto 1992)

Obrázok 3: V služobnom aute robím rekognoskáciu terénu pri tvorbe základnej mapy 1 : 10 000. A hľa, už nemám so sebou susedný list. Tak či onak, vždy som sa chválil svojím výborným orientačným zmyslom, takže hurá do Leopoldova. Tu to musí byť vpravo, tu vľavo. Po takmer polhodine jazdy a asi 20 km blúdenia pod Myslivnou prichádzam do takmer opustenej dediny. Pri pohľade na zrúcaninu kostola mi opäť prebehne mráz po chrbte. V noci 29. mája 1999 tadiaľto prechádzal môj kamarát Tomáš so skupinou detí na karavane a nenapadlo im nič lepšie, ako stráviťjednu noc v kostole, ktorý bol voľne prístupný. O deň neskôr sa veža kostola zrútila a správa o tom obletela celú krajinu...
(leto 2001)

Týchto obrázkov by som mohol napísať desiatky. Nebudem vás viac zaťažovať svojimi pocitmi. Chcel som vám len priblížiť , aké sú to hory. Sú drsné, ale krásne. Južná časť, najmä Novohradky (prepáčte, inak sa to tu nenazýva), sú hornaté, väčšinou zalesnené a keďže boli všetky v takzvaných Sudetách, pomerne riedko osídlené, s veľmi zlým dopravným spojením. Výpadok signálu operátora tu nie je ničím výnimočným. Na juhu hory pokračujú na rakúske územie, kde sú ešte o niečo divokejšie a vyššie. Hlboké lesy sú ku koncu leta plné húb a iných dobrôt. Pod Vysokou sa nachádzajú Buquoyské chodníky z kameňov. Malé skalky rôznych tvarov sú roztrúsené po celom lese. Tu pripomínajúce zajaca, tu Napoleonovu hlavu . Sú tu krásne výhľady na krajinu a predovšetkým pokoj a ticho. Skrátka, je tu veľa lesnej zveri, ale našťastie málo ľudskej . Severná časť je už relatívne viac osídlená a vždy tu prevládal český živel. Región je spätý s folklórom a tradíciami, najmä v oblasti Doudleb. Tento charakter umocňuje aj krásna ľudová architektúra. Početné pamiatky, vrátane tých technického charakteru, citlivo zapadajú do krajiny a nenarúšajú ju, ale skôr dotvárajú. Či už ide o slávny konský prechod, Buškovo kladivo , hrady na Malši, krížovú cestu v Rimove alebo množstvo ďalších drobných sakrálnych pamiatok , je tu čo vidieť a objavovať. Len jedno upozornenie na záver! Skúmanie tejto krajiny je pre citovo slabších jedincovnávykové ! A pravdepodobnosť túžby vrátiť sa je potom značná!
Lamin73

My Lamin73 vám veľmi pekne ďakujeme za prípravu a príjemný rozhovor!